Vstupenkou, alebo lístkom do vlaku by mala byť ozajstná a úprimná láska muža a ženy. A my dňom počatia nastupujeme do tohto vlaku a stretávame prvé osoby, nám najbližšie: rodičov. Potom si prisadnú súrodenci. Rodičia a súrodenci sú ľudia, s ktorými by sme si priali cestovať celú našu jazdu. Ale opak je pravdou. Rodičia musia na nejakej stanici vystúpiť. My nikdy nevieme, na ktorej stanici to bude. Vieme len, že je to zhruba niekde v polovici našej cesty. Na tejto stanici ostáva veľa bolesti, a aj keď sa za touto stanicou ešte dlho obzeráme, najradšej by sme boli, keby vlaky tadiaľto nikdy nejazdili. Ale keďže medzi tým nastúpili do vlaku ďalší ľudia (kamaráti, lásky, priatelia), nejako nám to dáva silu ísť ďalej. Cestujeme so svojou partnerkou/partnerom a nastupujú ďalší a ďalší ľudia. Je zaujímavé, že ľudia, ktorí nás milujú, alebo si nás vážia, obsadia miesta ďaleko od toho nášho. Ale sú vo vlaku a my vieme o nich, a oni vedia o nás. Niekedy sa musí stať niečo veľmi nepríjemné v našom vagóne, alebo na sedadle vedľa nás, aby sme si uvedomili, s kým to vlastne cestujeme, a s kým sa delíme o svoje miesto. Práve vtedy vám prídu na pomoc ľudia z iných vagónov, a my práve teraz, kým sme si ich len oberali, spoznávame ich skutočnú hodnotu. Výhodou cestovania je, že si môžeme kedykoľvek presadnúť. Do iného kúta, na iné (miesto) sedadlo, ba aj do iného vagóna. Dokonca máme možnosť opustiť vlak aj počas jazdy, ale… Je najlepšie si len presadnúť a cestovať ďalej. Máme svoju výstupnú stanicu. Až raz budete hľadať to najlepšie miesto vo vlaku, nehľadajte ho podľa sedadla, nepozerajte sa pred seba, ale vedľa seba. Aby tam bol  niekto, s kým sa vám dobre cestuje. A takýto človek by mal zaujať miesto čo najbližšie pri vás. Ľudia prichádzajú, odchádzajú a zanechávajú stopy. Vo vlaku môžu byť aj ľudia, ktorí sa prišli len odviezť. A tak ako rýchlo nastúpili, tak zas rýchlo vystúpia. A vy si ani nestihnete uvedomiť, že uvoľnili miesto. Alebo ľudia, ktorí vám chcú cestovanie znepríjemniť. Tí, ktorí zanechávajú bolesť. A aj po ich vystúpení ostáva boľavá rana. A potom sú tu ľudia, ktorí len tak chodia po vagónoch a sú pripravení vám a aj inym kedykoľvek pomôcť. Ti, ktorí vo vás zanechávajú niečo pekné. Je dobré si uvedomiť, že je to aj naopak. Aj vy sadáte niekomu do vlaku (do niečieho vagóna, alebo na sedadlo vedľa neho) a zanechávate stopy. Nezabudnite, že je to vaša cesta.